Svedectvo Dušana Kleina
Vyrastal som vo veriacej rodine. Ako dospelý som si však našiel kamarátov zo sveta, naučil som sa fajčiť aj piť. Pracoval som na diaľkovom plynovode, čo bolo v tých časoch jedno z najlepšie platených miest. Bol som ďaleko od rodiny a slobodný. Stravoval som sa po krčmách a reštauráciách a pil som, kým sa zo mňa nestal notorik. Nakoniec som dopadol tak, že som nemal pred výplatou na chleba a chcel som si siahnuť na život.
Môj kamarát s rovnakým prístupom k životu zomrel na delírium tremens, zanechajúc mladú ženu s batoľaťom. Ale ani to ma nezmenilo, ani nenahnalo strach. Vtedy som netušil, že sa moji rodičia za mňa celý ten čas modlili. Mama mi dala síce na cestu Bibliu, ale tú som pri prvej príležitosti predal a peniaze prepil s kamarátmi. Absolvoval som niekoľkokrát
protialkoholické liečenie. Po každom mi chutil alkohol ešte viac.
Keď som sa vrátil z montáže domov, dostal sa mi do rúk Nový Zákon. Začal som čítať a po siedmych rokoch sa moji rodičia dožili vypočutia svojich modlitieb. Prežil som duchovné znovuzrodenie. Prvý verš, ktorý som sa naučil naspamäť sa stal mottom môjho života.
Mat. 6,33 “Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť a všetko ostatné vám bude pridané“.
Bol to u mňa obrat o 180°. Mojimi priateľmi boli teraz biblickí kresťania. Zo
závislosti na alkohole som sa dostal hneď, oslobodenie sa od fajčenia trvalo oveľa dlhšie. Takúto radikálnu zmenu nemohlo moje okolie nezaregistrovať. Pre všetkých som bol dovtedy beznádejný prípad. Ale čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. Odvtedy mi bolo každé stretnutie s mojimi známymi i s neznámymi ľuďmi dôvodom a príležitosťou zvestovať moc evanjelia.
A bude to už 28 rokov. Amen