Ako 32 ročný muž, v druhom manželstve, som sa snažil zachrániť rodi- nu prácou v bani. Myslel som si, že keď bude viac peňazí, zlepšia sa aj vzťahy v rodine. V tejto nebezpečnej práci som sa často zamýšľal nad životom a smrťou, pretože sa tu často stávali úrazy, dokonca aj smrteľné. Vystavený otázke, čo by bolo so mnou v prípade smrteľného úrazu, som stále viac a častejšie premýšľal a hľadal zdroje informácií o zmysle života a čo sa deje s človekom po smrti. Čítal som rôznu literatúru na túto tému, ktorá obsahovala mnohé svedectvá o klinickej smrti, o duchovnom živote, ako mod- litbami dosiahnuť pokoj v duši a potlačiť strach a neistotu. Stále som vnímal svoju nevedomosť a nedostatočnosť uchopiť túto tému a pravdu života.Bol som už vyčerpaný a unavený z hľadania pravdy a Boha. V tomto rozpoložení som si spomenul na mamičku, ktorá ma ako malého naučila modlitbu „Otče náš“. Predniesol som túto modlitbu v nádeji, že sa mi Boh dá poznať a dá mi aj odpovede na moje otázky, ktoré ma znepokojovali. Po modlitbe na kolenách som si ľahol spať s očakávaním, či sa niečo stane. Ráno som vstal do práce a pri obúvaní ma tak prudko zabolelo v krížoch, že som maródoval pol roka. Zrazu som mal veľa času. Premýšľal som nad predivným zásahom do mojich plánov po modlitbe „Otče náš“. Uvažoval som, odkiaľ tú modlitbu maminka pozná, došlo mi, že z Biblie. Rozhodol som sa prečítať túto zvláštnu KNIHU. Našiel som ju doma v knihovničke. Bola to Nová zmluva, Gideonka. So zvedavosťou som ju začal čítať. Čítanie ma hlboko zaujalo a môj obdiv k hlavnej postave Ježišovi stále rástol. Po prečítaní celej Novej zmluvy som sa dostal na posled- nú stranu, kde je zhrnutieo Božej láske, o ľudskej hriešnosti a o ponuke odpustenia. S túžbou po Bohu som vyznal Pánu Bohu, že som hriešnik, že verím, že Pán Ježiš Kristus zomrel za moje hriechy na kríži a vstal z mŕtvych pre moje ospravedlnenie a že teraz HO prijímam a vyznávam ako môjho osobného Spasiteľa.Aj dnes po 22. rokoch od tohto rozhodnutia činiť pokánie a žiť nový život stále podobný Božiemu Synovi, Pánovi Ježišovi, si uvedomujem s vďakou voči Pánu Bohu, že to bolo najdôležitejšie, čo sa v mojom živote stalo. ON hľadal, našiel a zachránil stratenú ovečku.Duchovný rast mi Pán Boh daroval v Bratislave v Evanjelickom zbore na Legionárskej, kde ma s láskou prijali a boli ochotní mi pomôcť vo všetkých mojich potrebách. Ako Božia rodina sme sa povzbudzovali na Biblických hodinách, na spevokole a pri rôznych aktivitách.O moje vzácne dietky, ktorými ma Pán Boh požehnal, sa staral na táboroch Detskej misie a tiež sa im dal poznať ako milujúci a zachraňujúci Boh. Som Pánu Bohu vďačný za zasľúbenia, ktoré nám v Biblii dáva a preto ich môžeme vyprosiť pre seba, naše rodiny a potomkov. Spolu so žalmistom prosím a modlím sa: „Aby naši synovia boli ako pestované štepy a naše dcéry ako stĺpy tesané v slohu chrámovom“ (Žalm 144, 12). Do tejto modlitby vkladám po mene svojich synov, dcéru, zaťa, nevesty, vnúčatá, pravnúčatá a ajich životných partnerov.Jemu, jedinému múdremu Bohu, nech je chvála, sláva, česť a veleba za všetko, čo pre nás urobil a robí.Prajem pokoj Boží, ktorý prevyšuje ľudský rozum a chráni naše srdcia v Pánovi Ježišovi Kristovi.Jaroslav Spodniak, st., dlhoročný člen zborového spevokolu
